s52 pravé ovocné destiláty

História liehovarníctva

Historická schéma destilačného zariadenia okolo r. 1600

Od nepamäti je všeobecneznámou a tradovanou skutočnosťou, že všetko, čo komplikovaný mechanizmus nášho tela spravidla potrebuje, sa nájde v prírode.

Aby telo získalo energiu, resp. ju pri chorobe len tak nestratilo, musí prijímať látky vo všetkých možných formách a následne ich pretvárať.

Dôležitú úlohu pri tomto procese zohráva ovocie a jeho šťavy, z ktorých sa dajú následným technologickým postupom pripravovať aj jedinečné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Pri predpoklade, že všetky zložky nami spravidla konzumovaných nápojov pochádzajú z prírodných zdrojov a nie sú pripravené syntetickým spôsobom, sú potom ovocie resp. ovocné šťavy tými najprospešnejšími kvapalinami na svete.

Zvieratá vo voľnej prírode vedia nájsť rastliny, ktoré majú účinok, skôr liečivý a narkotizujúci ako len práve výživný. Zviera to robilo odjakživa, zatiaľ čo človek len odvtedy, keď zistil v nich prítomnosť liečivých, opojných alebo omamných látok.

Čo však odlišuje človeka od zvieraťa, okrem iného, je schopnosť porozumieť javom a ich vzájomným súvislostiam a z existujúcich poznatkov a vedomostí vytvoriť niečo viac.

Vždy sa to zvyčajne nepodarí, alebo to trvá omnoho dlhšie ako by sme chceli, ale zakaždým to prispieva k zlepšeniu vedomostí o danom jave a veci a z historického hľadiska sa tak získavanie znalostí a ich uplatňovanie zrýchľuje.

Človek vždy hľadal viac, než len potravu, a podarilo sa mu to nájsť. Kto, kedy a kde ako prvý to sa spravidla nevie. Ale už starovekí prírodovedci vedeli o existencii prchavých látok obsiahnutých vo víne. Dá sa teda predpokladať, že ľudia na všetkých kontinentoch poznali spôsob prípravy vína a jeho destilácie, nie sú však o tom z tých čias overiteľné písomné záznamy.

V každom prípade, k cielenej príprave a produkcii alkoholu bolo použitie ohňa práve tak dôležité, ako vynález napríklad hrnčiarskeho kruhu. V nádobách z hliny sa mohlo skladovať ovocie alebo vyrobená šťava a k oddeleniu rôznych látok z kvasu bol nutne potrebný oheň.

Za najstarší prvo(medzi) produkt, z ktorého sa získavala destiláciou pálenka sa považuje medovina, vyrobená zo včelieho medu.

Presvedčivé dôkazy pre predchodcu destilačnej techniky sú z Írska a Škótska z 11. storočia. V 16. storočí dochádza k nekontrolovateľnému rozmachu v tejto oblasti, čo malo v tom čase katastrofálne ekonomické a zdravotné následky.

Lekár a alchymista Paracelsus pomenoval destilát kvapalného produktu, pochádzajúci z kvasenia – alkoholom - a odporučil ho ako liek, ale s veľavravnou poznámkou .....„ len malé množstvo tejto látky nie je jedom“.

Vychádzajúc z reality súčasného života, možno na tomto mieste uviesť, že ušľachtilé pálenky, teda čisté pravé „stopercentné“ destiláty, boli v poslednom čase, pri ich nahradení priemyselnou (veľko) výrobou, pre nás viac–menej nostalgickou históriou.

Až dnes môžeme hovoriť o novom úseku v tejto starej tradícii výroby pravých ovocných destilátov. Hrá v ňom síce dôležitú a nezastupiteľnú úlohu prirodzene aj technický rozvoj, ale ide hlavne o filozofiu „novej kvality“, o neustále hľadanie možností pre zlepšenie akosti, nutričných hodnôt, pre zachovanie prirodzenej arómy ovocia a s tým spojeného zvýšenia pôžitku, ktorý tento nový dejinný úsek výroby prívlastkových pravých ovocných destilátov charakterizuje.